Šesť albumov za šesť rokov existencie, nuž, PATHOLOGY z kalifornského San Diega sú takí nejakí BDM stachanovci. Ale členovia kapely v súčasnosti iné projekty nemajú, neplytvajú silami inde a tak zatiaľ tento „výbuch kreativity“ zvládajú bez straty dychu. Na rozdiel od nejednej „väčšej kapely“ - a je jedno, aký metalový štýl hrá -, ktorú do chrlenia albumov tlačí vydavateľstvo. Vzhľadom na to, že ako veľká kapela máte do roka tak dve turné a k tomu zvyšky osobného, prípadne tí menej šťastní aj pracovného života, na skladanie, skúšanie a nahrávanie máte času skôr neveľa a potom to tak aj vyzerá.

U PATHOLOGY to od minuloročného „Awaken To The Suffering“ vyzerá stále dobre. Novinku stvorila zostava ukrátená o gitaristu Tima Tisczenka, ktorému ako jedinú momentálnu hudobnú aktivitu internet hlási inú brutal deathmetalovú záležitosť BEING KILLED, ktorých posledná nahrávka má už štyri roky. Takže po novom vo štvorici, a aj tak to šliape a hlavne drví solídne nemilosrdne.

Úprimne povedané, nejaké výrazné rozdiely oproti predošlému albumu tu nie sú, snáď len to, že za kratší čas (30:04 vs. 31:13) prehrmí viac skladieb (13 vs. 12), takže patológovia zľahka pritlačili na pílu a sypú účelne, efektívne a bez väčších „príkras“ typu hrania viac „techniky“ než koľko jej nárezy s hlavou a pätou skutočne potrebujú. PATHOLOGY na rozdiel od mnohých svojich rodákov a súčasníkov hrajú skôr priamočiaro, energicky a úderne. Vystačia si s prevažujúcimi klepačkovými tempami, klasickými rýchlovkami, slammingom v niekoľkých rýchlostiach a na takýto základ stavajú osvedčené (brutal)deathmetalové riffy, na miestne pomery korunované nečakane častými harmóniami a pasážami, v ktorých sa gitarové melódie rozhodne neobmedzujú len na sóla. Presne týmto prístupom sa PATHOLOGY blížia klasikom ako BROKEN HOPE a FLESHGRIND, a zároveň znejú miestami až európsky (DAWN OF DEMISE a podobne). Tento dojem podporuje aj v niekoľkých hĺbkových úrovniach kloktajúci a grúliaci Huberov vokál. V melodických pasážach znie takmer ako Rich Lipscomb, tam, kde frázuje guľometne, sa vám zas môže zdať, že sa vrátil nebožtík Joe.

Zhrnul by som to asi tak, že títo „odkrývači konšpirácií“ hrajú brutálne v súčasnom duchu, zvuk je takisto skôr „moderný“, ale vydarený, keďže prinajmenšom vďaka šťavnatosti hudby neznie príliš umelo. Na druhej strane príklon k „tradičnejším postupom“ robí z PATHOLOGY skupinu, ktorá, podobne ako PUTRID PILE (https://www.metalopolis.net/art_reviews.asp?id=6498), je v zástupe iných žánrovo príbuzných bánd dosť slušne identifikovateľná. Čo bude ďalej... uvidíme zrejme zase o rok.